Fair play s ručením obmedzeným

Aktualizace: 28. čvn 2019

Kauza justičnej mafie, o ktorej som 14 mesiacov po dohode s vyšetrovateľmi mlčal je po článku Denníka N vonku - a to v podobe ktorá vzbudzuje dojem, že je na svete vďaka podaniu Aliancie Fair play na Ministerstvo spravodlivosti a tiež vďaka vyšetrovaniu obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava 1, ktoré je miestne príslušné k sídlu Najvyššieho súdu. 


Autorka sa v článku cudne zmieňuje aj o tom, že som o kauze údajne písal bližšie nešpecifikovaný text a že kvôli tomu vraj začala vec preverovať aj NAKA. Mediálna ochranka, ktorá sa mesiace systematicky pripravovala na prevalenie kauzy poriadne zabrala od prvého momentu. Článok je zaujímavý a bežnému čitateľovi prináša napohľad logický popis príbehu tak, ako sa údajne stal. Pekne.


A teraz sa poďme pozrieť na to, čo sa skutočne stalo a ako sa táto milá rozprávka v niektorých bodoch mierne a v iných závratne líši od reality.


O existencii dôkazov, ktoré nasvedčovali, že pri náhodnom prideľovaní spisov cez elektronickú podateľnu na Najvyššom súde SR v minulosti dochádzalo k manipuláciám som sa v hrubých rysoch dozvedel začiatkom jesene roku 2017 od Zuzany Wienk. Opakovane sme sa k tejto téme vracali a takto som sa aj dozvedel, akým spôsobom ich získala ona a komu ich ďalej poskytla. Primárny zdroj mi opísala iba v hrubých rysoch, v tom čase mi jeho totožnosť nebola známa. Poznal som iba stručný popis mechanizmu, akým malo k manipuláciám dochádzať, približný počet podozrivých káuz, časový odhad páchania manipulácií a tiež úzky okruh osôb, ktorým tieto materiály Wienk ďalej poskytla. A tiež som sa dozvedel, že po získaní týchto dôkazov skončili na mnoho rokov v zásuvke a nie v rukách orgánov činných v trestnom konaní.


V rozhovore pre Denník N to konieckoncov Wienk sama uviedla: „Pred desiatimi rokmi som získala konkrétne informácie o tom, že niektoré spisové značky mali byť v tom čase pridelené vybraným senátom. Z týchto informácií sa však nedalo vyčítať, či sa tak stalo zákonne alebo nezákonne“ a následne obhajuje svoje nekonanie tým, že sa jej údajne nikdy nepodarilo nájsť spôsob, ako ich overiť, či zverejniť bez ohrozenia zdrojov. Že bol len jediný taktne vynechala. A tak dôkazy podľa vlastných slov na tých desať rokov jednoducho “odložila.” Ponechajme teraz bokom drobnú nepresnosť, pretože posledný podozrivý spis bol z roku 2011 a ten nemala ako pred desiatimi rokmi získať - ale kto by neveril Zuzane Wienk? Uvádza desať rokov, pracujme teda s jej časovou verziou udalostí.


Tak dlho nevydržala v zásuvke vyľakaných novinárov ani Gorila.

Pripusťme na chvíľu, že ono desaťročné meškanie so "sumarizáciou a vyhodnocovaním informácií" je v poriadku. Nie je, ale skúsme to na chvíľu pripustiť. Nutne by z toho vyplývalo, že Aliancia Fair play potrebovala desať rokov na to, aby našla spôsob, ako sa bez ohrozenia zdroja zaoberať tak závažnou kauzou. To samo osebe už vôbec nevyzerá dobre, ale povedzme. Čo tam po tom, že tým nekonaním Aliancia napomáhala dlhoročnému pokračovaniu zneužívania systému náhodného prideľovania spisov? Čo tam po tom, že počas tých desiatich rokov došlo k opakovanému zneužitiu tohto systému a na slobodu sa dostávali pre “procesné pochybenia” aj osoby, ktorým rozhodne viac pristanú mreže? Ale dobre, pripusťme tiež na chvíľu, že mohlo ísť o ešte stále akceptovateľnú cenu za neschopnosť Aliancie nájsť vhodný spôsob ochrany svedka v nejakom rozumnom čase. Čo tam potom, že orgány činné v trestnom konaní vďaka nekonaniu Aliancie nemali ani teoretickú šancu svedka chrániť, lebo o jeho existencii vôbec netušili, zatiaľ čo ľuďom zneužívajúcim systém náhodneho prideľovania bola jeho totožnosť dobre známa a celý ten čas im bol vydaný na milosť, či nemilosť.


Len pre porovnanie: od okamihu podania môjho trestného oznámenia po poskytnutie plnej ochrany človeku, ktorý túto kauzu pred desiatimi rokmi odhalil a poskytol o nej dôkazy a svedectvo Sudcovi a následne Wienk uplynuli desiatky hodín. Cez jeho svedectvo NAKA zaistila v systéme NS rozhodujúce a legálne dôkazy a je živý a zdravý a v bezpečí. Ak Aliancii desať rokov chýbal návod, ako chrániť svedka a tým obhajuje svoje nekonanie, pre budúcnosť rozhodne doporučujem orgány činné v trestnom konaní a trestné oznámenie.


Netreba pritom zabúdať na zásadný fakt, o ktorom sa v článku radšej nik nezmienil, hoci je absolútne kľúčový - a síce, že celý ten čas sa neúprosne skracovala lehota, počas ktorej bola šanca cinknuté staré kauzy vyšetriť a blížil sa termín premlčania s tým súvisiacich trestných činov. Aj toto je ďalšia z obrovských kolaterálnych strát, ktoré desaťročným nekonaním Aliancie Fair play vznikli a ku ktorým sa radšej vôbec nehlási. Kontrolná otázka: mali orgány činné v trestnom konaní oveľa väčšiu šancu vyšetriť manipulácie a ochrániť svedka v čase tesne po spáchaní trestných činov, alebo až po uplynutí desiatich rokov?


Na jeseň 2017 som o veci ešte nevedel dosť na to, aby som konal celkom autonómne, ale už dosť na to, aby som sa pokúsil získať viac informácií vlastnými metódami. Koncom jesene a začiatkom zimy 2017 som teda cez svoje zdroje v bezpečnostných zložkách overoval, či ide o dávno mŕtve prípady a nevýznamnú anomáliu, alebo k týmto manipuláciám naďalej dochádza a ak, tak v akom rozsahu.Vypátral som tiež primárny zdroj informácie a kľúčového svedka. S množstvom vtedy mne dostupných informácií to už bolo relatívne ľahké a bolo možné sa k nemu dostať z otvorených zdrojov (dnes je veľká časť z nich - zrejme z dôvodov ochrany - vo verejne dostupných registroch znedostupnená).


Informácie, ktoré som získaval z prostredia vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a organizovanej kriminality boli stále viac znepokojujúce a viedli ma k opakovanej snahe primäť Wienk k tomu, aby prípad išiel na svetlo sveta čím skôr: jednak pre hroziace premlčanie zhruba dvadsiatky káuz, o ktorých mala kusé informácie z rokov 2008 až 2011 a druhak preto, lebo som medzitým zistil, že k manipuláciám s prideľovaním spisov na Najvyššom súde s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza naďalej a v oveľa väčšom rozsahu, než vedela Wienk. V článku Denníka N to Prušová konieckoncov naznačuje, keď píše: "Denník N má informáciu, že polícia preveruje aj trestné spisy, a to z neskoršieho obdobia, ako je rok 2011." A národná protikorupčná jednotka NAKA na to má naozaj veľmi dobré dôvody, o ktorých Wienk - a ani médiá a verejnosť - dodnes netušia. V podaní adresovanom Ministerstvu spravodlivosti, s ktorým prišla Aliancia Fair play pol roka po mojom trestnom oznámení nie je o kauzách zmanipulovaných po roku 2011 ani zmienka.


Detaily z dobrých dôvodov a pre stále prebiehajúce vyšetrovanie neuvádzam, ale pre ilustráciu popíšem jeden zo spôsobov, ako som si tieto skutočnosti overoval: pri komunikácii s viacerými vyšetrovateľmi títo napríklad opakovane zmieňovali zvláštnu skutočnosť, ktorá ich nesmierne frustrovala. Vo výpovediach svedkov, či obvinených v trestných veciach sa sporadicky vyskytovali formulácie, v ktorých uvádzali, že majú vedomosť o tom, ktorému senátu bude v budúcnosti konkrétna kauza pridelená - ak by skutočne fungoval náhodný výber, nemali by to ako vedieť. Ibaže vedeli a ich výpovede sa viackrát “zázračne” zhodovali s neskoršími “náhodnými” prideleniami. Nejde o fámy, ich výpovede sú riadne zaprotokolované v spisoch. Policajti teda roky vedeli, že k manipuláciám na Najvyššom súde naďalej dochádza - ale nik nevedel ako. Hackerským zásahom do počítačového programu zabezpečujúcemu proces náhodného prideľovania spisov to nebolo, v priebehu rokov došlo aj k rôznym testom a tiež k pokusom dostať sa doň zvonka neoprávnenými osobami. Neúspešne.


O veci boli pôvodne informované viaceré osoby, ktorých mená neuvádzam. Ak si (ne)zdroj nepraje zverejniť totožnosť, rešpektujem to. Pre potreby článku ich teda volajme Primárny zdroj, Advokát a Sudca. Totožnosť Wienk je zbytočné naďalej chrániť, keďže sa v článku pre Denník N "odkopala" sama. Orgánom činným v trestnom konaní je však totožnosť zvyšných osôb dávno známa a ich výpovede sú súčasťou spisu. Podotýkam, že v trestnom oznámení som priamo nemenoval žiadneho svedka a odvolal som sa na ochranu zdrojov, čo vyšetrovateľ v plnej miere rešpektoval a zabezpečil si ich výpovede na základe vlastného operatívneho preverovania. Totožnosť poslednej osoby, ktorá mala k dispozícii vlastnú kópiu dôkazov mi nie je známa dodnes, ide podľa Wienk o advokáta, ktorý pracuje pre Brhela. Pre ďalší vývoj v kauze však ide o nepodstatnú figúru a ani neviem, či bola vôbec stotožnená a vypočutá.


Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie som na Wienk opakovane naliehal, aby sme tú kauzu konečne otvorili a nedovolili advokátom a sudcom manipulujúcim prideľovanie spisov v tejto trestnej činnosti pokračovať - okrem už zmienených právnych aspektov aj preto, že išlo o morálne neudržateľný postoj zvlášť v prípade, že išlo o predstaviteľku renomovanej organizácie, ktorá má proti podobným javom v justícii bojovať. Ľudsky bol pre mňa jej strach otvárať túto kauzu pochopiteľný a dodnes je, pretože stála proti obludnej mafii, ktorá mala v rukách rozhodujúce procesy v justícii. Profesionálne však išlo o neudržateľný postoj a argument o desaťročnom mlčaní kvôli údajnej ochrane svedka uvádzaný Wienk v článku je úplne scestný: ak by ho zabili a zakopali bez toho, aby bol motív známy orgánom činným v trestnom konaní, nikdy by sa jeho smrť nevyšetrila. Desaťročné mlčanie bolo práve tým, čo ho ohrozovalo na živote. Jedinou efektívnou cestou ochrany svedkov je v takýchto prípadoch zaistenie čo najväčšieho množstva dôkazov a ich bezodkladné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Nič z toho Aliancia Fair play za desaťročie (!) neurobila.


Začiatkom novembra 2017 bolo zrejmé, že je Wienk už konečne odhodlaná vystaviť sa riziku a otvoriť túto kauzu. Kľúčové stretnutie v tejto veci sa uskutočnilo 17 novembra 2017 v nočných hodinách v separé priestoroch Divadla Pavla Orságha Hviezdoslava po odovzdávaní Bielej vrany, kde som mal na pozvanie Aliancie Fair Play príhovor. Neveľmi podarený, ale to je nepodstatné. Stretnutia sa zúčastnil Advokát, Wienk a ja, dvere strážila mne blízka osoba, ktorá toto stretnutie dosvedčila. Tam došlo k rámcovej dohode, že Advokát pripraví podklady na podanie kvalifikovaného trestného oznámenia, Wienk overí rozsudky a anomálie v náhodnom prideľovaní spisov a ja zabezpečím medializáciu cestou dohody s niektorým z veľkých portálov bez paywallu, prípadne sa pokúsim dohodnúť s niektorým z platených webov, aby pre spoločenskú závažnosť témy ponechal články o tejto kauze odomknuté. V hre boli pre voľakedajšie dobré vzťahy najmä Aktuality a SME. Chceli sme urobiť maximum preto, aby sa túto kauzu nepodarilo ututlať. Bol som si istý, že to spolu s pre mňa dovtedy nespochybniteľnými autoritami dáme.


17 novembra 2017, pár hodín po mojom vystúpení na Bielej vrane došlo v nočných hodinách k dohode o spoločnom postupe, ktorá neprežila ani pár týždňov a zlyhanie dvoch z troch aktérov dohody takmer zmarilo šancu úspešne vyšetriť manipulácie so spismi na Najvyššom súde. Keď sa všetky biele vrany dívajú inam, dokáže vás dať dole aj jedna čierna.

Ibaže už o niekoľko týždňov sa stala prvá zvláštna vec. Prekvapená Wienk mi v decembri 2017 oznámila po stretnutí s Advokátom, že údajne odovzdal dôkazový materiál “vysokému dôstojníkovi NAKA” s uistením, že začne okamžité vyšetrovanie a celý problém rýchlo skončí. Išlo to síce úplne proti pôvodnej dohode a nerozumel tomu ani jeden z nás, nakoniec však opäť raz zvíťazila slepá viera v to, že on najlepšie vie, čo robí. Jeho prokurátorská minulosť a dlhoročné skúsenosti z advokácie boli pre nás ešte stále silnou zárukou. Ibaže niekoľko týždňov sa zvnútra NAKA neobjavil jediný signál, že by sa na prípade začalo pracovať a (ne)získaval som od svojich zdrojov žiadne, či skôr protichodné informácie.


Druhým podstatným faktorom bolo, že sme v januári 2018 s Wienk definitívne ukončili akúkoľvek komunikáciu kvôli záležitostiam výsostne súkromnej povahy a odvtedy až podnes sme sa už nikdy žiadnym spôsobom nekontaktovali. Ocením ak sa touto informáciou nebude nik ďalej zaoberať, pretože je síce dôležitá pre osvetlenie situácie, ale nemá s kauzou ako takou spoločné nič. Nevyhnutné je ale zmieniť ju v jednej podstatnej súvislosti - v článku Denníka N je nasledovná absurdná pasáž: “Wienk však hovorí, že sa jej nepodarilo získať aktuálne údaje zo súčasnosti, ktoré by boli dostatočne konkrétne.Keď teda po minuloročnej vražde Jána Kuciaka spájal bloger Radovan Bránik smrť novinára s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde, vedela, že to navzájom nesúvisí. Bolo to len účelové, hovorí.


Od okamihu, keď došlo koncom roku 2017 k incidentu s nedodržaním dohody Advokátom a po uvedomení si, že mu Wienk napriek všetkému naďalej slepo dôveruje som ju už nikdy o žiadnych mojich ďalších krokoch a zisteniach v tejto veci neinformoval z obavy z priesaku informácií nesprávnym smerom. Wienk teda nemala a nemá ako vedieť, či smrť novinára a jeho priateľky súvisela, alebo nesúvisela s kauzou justičnej mafie, pretože zhruba od polovice decembra 2017 do konca februára 2018 nevedela o mojej činnosti, metódach, zdrojoch a zisteniach vôbec nič. Nevedela a nemala odkiaľ a ako vedieť, s kým a ako som spolupracoval, koho požiadal o súčinnosť a kam som sa počas objasňovania kauzy a získavania, či rekoštrukcie dôkazov dopracoval. Jej tvrdenie je teda protirečivé už v samotnej svojej podstate: na jednej strane priznáva, že sa jej o novších manipuláciách nepodarilo získať žiadne konkrétne údaje - ale zároveň s istotou tvrdí, že vedela, že smrť Kuciaka s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde nesúvisí.


Zarážajúce, ale nie prekvapivé je že autorka článku Veronika Prušová opakovane píše o mojich aktivitách, pri informovaní o nich však využíva zásadne sekundárne zdroje, v tomto prípade neinformovanú a silne zaujatú Wienk - a žiadnym spôsobom ma ani pri príprave článku a vlastne dodnes nikdy nekontaktovala. Táto milá, pred pár mesiacmi založená tradícia redakcií SME, Denníka N a Aktualít by bola len ďalším vtipným prejavom redakčnej neprofesionality, ibaže logicky prináša nepresné, skreslené, alebo lživé tvrdenia a nimi sú potom čitatelia zbytočne zavádzaní, čo vedie k ďalšiemu znižovaniu hodnovernosti týchto médií. Nepodozrievam autorku zo zlého úmyslu, len z nedostatku odvahy vybočiť z redakčného úzu a obrátiť sa na mňa priamo, ako na ktoréhokoľvek iného respondenta schopného najlepšie popísať vlastné konanie. Nabudúce stačí zavolať, či napísať. Keď sa Wienk samoinštaluje do pozície mojej hovorkyne, nutne z toho vyjdú.. ehm.. skreslené informácie.


V článku tak autorka napríklad uvádza: “Lenže aj vďaka Bránikovmu textu začala prípad riešiť NAKA. V tom čase už aj Wienk s ľuďmi z aliancie sumarizovali a vyhodnocovali informácie.” Nuž, iba táto krátka pasáž obsahuje hneď dve závažné nepravdy: jednu neúmyselnú, pretože NAKA nezačala tento prípad riešiť na základe akéhosi môjho bližšie nešpecifikovanému textu, ale vďaka mnou osobne podanému kvalifikovanému trestnému oznámeniu zo dňa 28 februára 2018 a následnej opakovanej kooperácii s vyšetrovateľmi. Keď v auguste 2018, pol roka po mojom trestnom oznámení doputoval konečne podnet Aliancie Fair play so zhruba dvadsiatkou desať rokov starých spisov na Ministerstvo spravodlivosti, trvalo ďalších niekoľko mesiacov, kým ho ministerstvo posúdilo a konečne odstúpilo generálnemu prokurátorovi. Podnet Aliancie bol na Generálnej prokuratúre prijatý až v januári roku 2019, teda bez pár týždňov rok potom, ako som v tejto veci podal trestné oznámenie. V tom čase, teda takmer po roku intenzívneho vyšetrovania mali už borci z elitnej protikorupčnej jednotky NAKA za sebou množstvo zaisťovacích úkonov, desiatky výsluchov, stovky hodín operatívnej činnosti a systematickú kooperáciu s vedením Najvyššieho súdu - a už vedeli, že skutočný čas trvania a rozsah manipulácií boli násobne väčšie, než kedy Aliancia vôbec tušila.


Druhá nepravda je však oveľa závažnejšia a svedčí o tom, že Wienk pri informovaní o činnosti Aliancie okrem tendenčného vytrhávania informácií z kontextu a zavádzania prekročila povestný Rubikon a v rozhovore pre Denník N aj vedome klamala. Pretože v čase, keď som podával trestné oznámenie robila Aliancia presný opak toho, čo v článku tvrdí Wienk. A tu začína celý príbeh získavať tragické kontúry, pretože organizácia s minulosťou a povesťou, akou je Aliancia Fair play si čosi také jednoducho nemôže dovoliť bez toho, aby tak vrhla negatívne svetlo aj na všetku doteraz odvedenú vynikajúcu prácu v boji proti neprávostiam - a zároveň tak nabíja ostré náboje všetkým, ktorí v ostatnom čase na mimovládkach nenájdu suchej nitky a tešia sa z každej ich chyby. Viac ako rok som hľadal spôsob, ako odvrátiť túto hroziacu reputačnú katastrofu, ibaže bezvýsledne. Nepomohol ani blog s verejnou prosbou o pomoc adresovaný Sudcovi, Advokátovi a Wienk. Mlčali, hoci poznali pravdu a jediné ich slovo by mohlo ochrániť moje meno a povesť, s ktorými si v tom čase z reťaze odrhnuty Dag Daniš a jeho suita vytierali ktoviečo. A keby len mlčali, dalo by sa to ešte pochopiť a zniesť, nie každý má vypnutý pud sebazáchovy. Problém je, keď ho má niekto zapnutý až príliš a v rozhodujúcom okamihu zaprie aj sám seba.



S blížiacim sa koncom lehoty potrebnej určenej na rozhodnutie vyšetrovateľa už nik - ani ja - neveril, že protikorupčná jednotka NAKA nezlyhá. Upozornil som teda v mailovej komunikácii jedného z predstaviteľov Aliancie, že v tom prípade zverejním celý prípad bez ohľadu na trestnoprávne a občianskoprávne dôsledky. Po niekoľkých dňoch som obdržal odkaz, z ktorého mrazí, ničím podobným sa mi ešte nevyhrážali ani predstavitelia mafie, či náckovia. Po viac ako roku vyšetrovania a vykonávania dôkazov sa pritom ukázalo, že toto vyhrážanie bolo postavené na lží, popierané spojenia medzi Primárnym zdrojom a Sudcom a aj vedomosť o kauze a komunikácia o nej boli preukázané a informácie označované v texte ako nepravdivé a v rozpore s realitou sa ukázali byť pravdivými. Ide pritom o identický čas, o ktorom sa kulantne píše v článku v Denníku N: "V tom čase už aj Wienk s ľuďmi z aliancie sumarizovali a vyhodnocovali informácie." Nuž, nevyhodnocovali a nesumarizovali - naopak, robili všetko preto, aby sa ani náhodou nemohli ocitnúť v postavení osôb podozrivých z neoznámenia trestného činu a marenia spravodlivosti a popierali, že o trestnej činnosti na NS čosi vôbec tušili. Ktorý právnik, či skôr Advokát pomáhal Wienk túto vyhrážku formulovať je myslím bezpochyby zrejmé.

Vzhľadom na katastrofálne osobné vzťahy s Wienk a moju vedomosť o tom, aké fámy o mne šíria konkrétne osoby z jej okolia a aj ona osobne som sa obrátil radšej v snahe o zachovanie vecného tónu na jej kolegu z Aliancie s tým, že ocením, ak posúdia situáciu správne a tiež aby boli pripravení na to, že môžu byť v prípade zlyhania vyšetrovateľa konfrontovaní s nepríjemnými otázkami novinárov, polície, či verejnosti. Obrátil som sa na nich plný skepsy, pretože v čase blížiaceho sa termínu na rozhodnutie už nebol prakticky nik, kto by veril že vyšetrovateľ dokáže za 30 dní zaistiť dostatok dôkazov, aby mohol vo veci pokračovať. Šanca že s tým pôjdem von sám a schytám protiúder bola stále reálnejšia.


Už pri podávaní trestného oznámenia totiž bolo zrejmé, že sedím na (vtedy ešte stále) Krajmerovej jednotke a v miestnosti sú so mnou ľudia, o ktorých mravnej integrite, neúplatnosti a odvahe som mal iba sprostredkované informácie. Výsluch trval do neskorej noci a ráno pokračoval, pričom mi bol policajtami poskytovaný bezpečnostný a logistický servis, ktorý nebudem špecifikovať. Napriek maximálnej snahe bol v tomto prípade v začiatkoch skeptický aj samotný vyšetrovateľ argumentujúc, že za 30 dní by bol takmer zázrak, keby sa mu podarilo preukázať trestnú činnosť súvisiacu s korupčným správaním hoci len v jedinom prípade. Upozornil ma tiež, že ak sa tento komponent vo vyšetrovaní nepreukáže, bude vec odstúpená obvodnému oddeleniu miestne príslušnému k sídlu Najvyššieho súdu, teda OOPZ Bratislava 1, čo by takmer s istotou znamenalo faktickú smrť prípadu. S ubúdajúcim časom som sa pripravoval na neúspech a na situáciu, že zverejním materiál, ktorý zo mňa urobí terč pre sudcov, prokurátorov a advokátov, ktorí sa o svoje “dobré meno” vždy vedeli dobre postarať. Po obdržaní toho odkazu som pochopil, že ma hodili cez palubu a budú sa brániť aj za cenu lží. Za celý ten čas som nezažil beznádejnejší deň. Manipulátori a podvodníci na Najvyššom súde získali nečakaných spojencov a ja troch vplyvných nepriateľov.


Podvečer mi do toho zazvonil telefón a na displeji sa zobrazilo meno vyšetrovateľa kauzy. Bolo to zhruba desať dní po uplynutí lehoty počas ktorej musel vo veci rozhodnúť a požiadal ma, aby som ho na druhý deň navštívil na Prezídiu PZ. Očakával som potvrdenie najhoršieho a ten skvelý chlap ma privítal so širokým úsmevom. Oznámil mi, že sa mu vrátila ako nedoručená zásielka z môjho formálneho trvalého bydliska a že mi je ako oznamovateľovi doručiť rozhodnutie. Odovzdal mi proti podpisu obálku a v nej som našiel niečo, čo mi vyrazilo dych

Deň potom, ako predstavitelia Aliancie Fair play zapreli všetko mi vyšetrovateľ jednotky ktorej ešte pár dní predtým velil Krajmer osobne odovzdal dokument s rozhodnutím o začatí trestného stíhania pre dva zločiny páchané v jednočinnom súbehu so zločinom a prečinom, pretože dokázal aj s kolegami niečo, čomu spočiatku neveril ani on sám. Keď vás jedného dňa zradia biele vrany a podrží vás človek z jednotky s mizernou povesťou, ako veľmi ešte chcete veriť na čiarnobiele rozprávky o dobrých a zlých?

V čase, keď vyšetrovateľ rozhodol o začatí stíhania na základe môjho trestného oznámenia bol skutkový základ protizákonného konania definovaný takto: "Skutkový základ v prípade zločinu neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa par. 247a ods. 1, písmeno a), odsek 2, písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku podľa par. 329, odsek 1 Trestného zákona: “V zatiaľ presne nezistenom období, najmenej do marca 2018 v priestoroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doposiaľ nezistení zamestnanci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si dali sľúbiť a následne prijímali finančné hotovosti v rôznych výškach ako úplatky od osôb konajúcich v mene účastníkov konaní spravidla v postavení právnych zástupcov, alebo obhajcov za to, že v rámci elektronického systému prideľovania spisov Register NS obmedzia jeho prevádzku tým spôsobom, že zo systému bez predchádzajúceho rozhodnutia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v úprave rozvrhu práce senátov vylúčia niektoré senáty tak, aby vec bola pridelená do nimi vopred vybraného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím v činnosti súdu dochádza k obmedzovania práva na zákonného sudcu a k prideľovaniu vecí v rozpore so zákonom o súdoch.”


Skutkový základ v prípade zločinu neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa par. 247a ods. 1, písmeno a), odsek 2, písmeno b) Trestného zákona formou účastníctva podľa paragrafu 21 odsek 1, písmeno b) Trestného zákona a za prečin podplácania podľa paragrafu 333 odsek 1 Trestného zákona: “V zatiaľ presne nezistenom období, najmenej do marca 2018 v priestoroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doposiaľ nezistené osoby konajúce v mene účastníkov konaní spravidla v postavení právnych zástupcov, alebo obhajcov sľubujú a poskytujú finančnú hotovosť zamestnancom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za to, že v rámci elektronického systému prideľovania spisov Register NS obmedzia jeho prevádzku tým spôsobom, že zo systému bez predchádzajúceho rozhodnutia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v úprave rozvrhu práce senátov vylúčia niektoré senáty tak, aby vec bola pridelená do nimi vopred vybraného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím v činnosti súdu dochádza k obmedzovania práva na zákonného sudcu a k prideľovaniu vecí v rozpore so zákonom o súdoch.


Nevylučujem, či skôr považujem za pravdepodobné, že vyšieuvedené formulácie boli neskôr viackrát spresňované s pribúdajúcimi zisteniami z vyšetrovania, rozhodujúce však je, že kauza si už napriek policajným hovorcom deklarovenému neverejnému spôsobu trestného konania už našla cestu do médií: tí ktorí sa tejto problematike venujú podrobne už veľmi dobre vedia, čo to znamená a čo nás o pár dní, či týždňov čaká.


Na rozdiel od viac ako rok intenzívne šírenej lži z okolia ľudí blízkych Wienk, ktorej žiaľ uverili mnohí novinári a ľudia z tretieho sektora, že som vraj práve ja svojou iniciatívou a konaním ohrozil bezpečnosť zdroja tomu tak nikdy nebolo, naopak. Postupoval som plne v zhode so zákonom, pod vlastným menom som podal trestné oznámenie a vypovedal o mnou dovtedy zistených skutočnostiach tak, že vyšetrovatelia v priebehu niekoľkých dní nasledujúcich po podaní oznámenia zaistili v systéme náhodného prideľovania spisov rozhodujúce dôkazy, ktoré boli kľúčom k prípadu a v kombinácii so svedeckými výpoveďami tvoria silný materiál pre ďalší postup. Zároveň zaistili plnú ochranu kľúčovému svedkovi a postarali sa o jeho bezpečnosť.


A nie, nebol som to ja, kto svojim nezodpovedným a procesne nesprávnym postupom zmaril začiatok vyšetrovania a umožnil veľmi nebezpečnú situáciu: 26.2.2018 som získal definitívne potvrdenie informácie, že Advokát skutočne odovzdal dôkazový materiál vyšetrovateľovi NAKA, ktorý zhodou okolností rieši aj kauzu, v ktorej je Advokát právnym zástupcom poškodenej strany. Ibaže spôsob, akým to urobil bol procesne nesprávny a vyšetrovateľ bol ním navyše požiadaný, aby zdroj materiálu utajil pred nadriadenými (legalita nadobudnutých dôkazov bola totiž viac ako sporná). Vyšetrovateľ, ktorého totožnosť je mi známa a aj som v tejto veci vypovedal sa radil s viacerými kolegami, ktorým dôveroval a po niekoľkých dňoch sa rozhodol vec odložiť bez toho, aby vo veci začal hoci len operatívne preverovanie.

Považoval túto anomálnu situáciu za spravodajskú hru ktorej účelom bolo ho zdiskreditovať a ďalej sa veci nevenoval. Detaily o dôkazoch ktoré nasvedčujú, že sa tak skutočne stalo v tejto chvíli z pochopiteľných dôvodov zverejňovať nebudem, prednostne patria do rúk OČTK. NAKA sa “anonymnými” Advokátom podstrčenými materiálmi teda oficiálne nezaoberala a nezačala vyšetrovanie, no informácia o nich už voľne kolovala v jednotke, ktorej menšia časť príslušníkov oprávnene budila pochybnosti o vlastnej integrite a o tom, že takto získané informácie nezneužijú práve v neprospech Primárneho zdroja: z povahy týchto dôkazov bolo totiž veľmi jednoduché identifikovať ich zdroj. Takže po desiatich rokoch bez ochrany poznaný iba páchateľmi bol ďalších niekoľko mesiacov až do dňa podania trestného oznámenia neoficiálne známy už aj členom NAKA, ktorí by sa s jeho totožnosťou pri dodržaní správnych postupov nikdy nemali ako oboznámiť.


Pointa? Okrem už zmienených manipulácií v článku Denníka N sa Aliancia Fair play pred dvoma dňami bez začervenania prihlásila na facebooku ku kauze, ktorú pritom nedokázala začať riešiť desať rokov.Neskôr jej existenciu a vedomosť svojich ľudí o nej v rozpore s realitou popierala, brutálne sa mi vyhrážala trestným stíhaním a občianskymi žalobami v prípade, že by som si dovolil o nej napísať pravdu. S prípravou oneskoreného podania na Ministerstvo spravodlivosti začala až potom, ako boli vypočuté všetky kľúčové osoby vrátane Wienk a keď už bolo zrejmé, že neexistuje spôsob, ako to zastaviť. Na Generálnu prokuratúru ich oznámenie doputovalo rok potom, ako vec začala na môj podnet intenzívne riešiť NAKA. Išlo teda o zbytočné, duplicitné a alibistické konanie, ktoré nemalo na priebeh vyšetrovania kauzy justičnej mafie v skutočnosti žiaden vplyv. Keď sa konečne rozhýbali, vyšetrovanie už bolo dávno za kritickým bodom a úspešne smeruje k vzneseniu obvinení konkrétnym osobám, pričom dodnes nemajú podľa vlastných slov žiadne konkrétne informácie o manipuláciách po roku 2011. Inak, ako nehanebnosťou čosi také možno nazvať len ťažko. Kto by veril, že čohosi takého je schopný niekto tak sympatický a pravdu má niekto, o kom už rok kolujú jeho bývalým svetom odporné klebety? Nedá sa poprieť, že mediálny výtlak a povesť Wienk mnohonásobne presahujú ten môj. Zatiaľ to vždy stačilo, no spriaznené médiá si tentoraz budú musieť dať poriadnu námahu, aby obhájili neobhájiteľné. V nasledujúcom článku si popíšeme osoby a obsadenie v príbehu médií, ktoré o tejto kauze boli informované viac ako rok, uprednostnili však "vyššie záujmy." Pretože bez ich ochrany by čosi také nebolo vôbec možné. V statuse uvádzajú, že o tejto Zuzaninej nevedel takmer nikto. Svojim spôsobom je to pravda - netušila o nej ani ona sama. Rozpor medzi skutočnosťou a mediálnym obrazom je v tomto prípade skutočne závratný. Na škodu všetkých.





0 zobrazení