Kto je Jozef Škultéty

O tom či mal, alebo nemal prezidentský kandidát HARABIN vedomosť o nezákonnom konaní niektorých členov jeho volebného štábu dodnes neexistuje žiadna relevantná informácia. JUDr. HARABIN sa k veci vyjadril jemu vlastným spôsobom, čiže sme sa opäť raz nedozvedeli nič podstatného. Zahmlieva a odkazuje pýtajúcich sa na generálneho prokurátora, ktorý vraj má preveriť jeho nájomnú zmluvu na autobus - hoci ten s tým skutočne nemá nič spoločné.

Dnes už je nepochybné, že mu podvodné konanie členov jeho štábu reputačne škodí a znižuje šance na postup do druhého kola. Na stole je teda otázka, prečo už dávno nenahradil ľudí ktorí mu škodia neškodnými a nakoľko je vo výbere svojich spolupracovníkov skutočne slobodný. Buď je - a potom je politickým hazardérom, alebo slobodným nie je a je iba médiom, cez ktoré sa pokúšajú o návrat k moci ľudia, o ktorých si už väčšina obyvateľov Slovenska myslela, že patria definitívne do minulosti. Ktorá z týchto dvoch možností platí?

Možné vysvetlenie tejto zdanlivo nepochopiteľnej stratégie ponúka vo svojej emotívnej a na fakty chudobnej reakcii na môj podnet samotný ŠKULTÉTY a zároveň prezrádza, že HARABIN už v januári minulého roka intenzívne pracoval na svojej prezidentskej kandidatúre: “Týmto ma on (HARABIN, pozn. autora) presvedčil i o jeho požiadaní v januári 2018 o pomoc pri organizovaní volebnej kampane na prezidenta SR, kde po trojhodinovom spoločnom stretnutí som súhlasil s mojou pomocou.


Na väčšine stretnutí s občanmi, v Cadillacu, či za jedným stolom pri diskusii s voličmi sú Škultéty a Harabin ako dvojičky. Sú prakticky v nepretržitom kontakte a je úplne jasné, kto je skutočným mozgom kampane a na koho sa kandidát naplno spolieha.

Takže podľa všetkého to nebol ŠKULTÉTY, kto sa votrel do priazne HARABINA, ale samotný HARABIN sa rozhodol osloviť ŠKULTÉTYHO a jeho presviedčaniu venoval tri hodiny svojho času. Prečo práve jeho? Kto je to teda vlastne Jozef ŠKULTÉTY a ktoré z jeho kvalít ho vystrelili do pozície človeka, ktorý na stretnutiach s voličmi sedáva plece pri pleci s HARABINOM?

Po odpoveď na túto otázku treba zájsť hlboko do minulosti a do archívov, v ktorých sa o doteraz mediálne nezaujímavom mužovi možno dozvedieť mrazivé informácie. Podotýkam, že ako zdroje pre nasledujúce tvrdenia a citáty som použil iba dáta a archiválie nachádzajúce sa na dôveryhodných stránkach, prípadne svedectvo priameho účastníka udalostí. Na weboch, u ktorých je kvalita informácií sporná (napr. tu) sa o ŠKULTÉTYM nachádzajú niekedy doslova neuveriteľné - a ťažko overiteľné - informácie a preto s nimi zatiaľ ďalej pracovať nebudeme. Pre vypracovanie korektného profilu tohto muža sme zašli napríklad do archívu Ústavu pamäti národa. Jozef ŠKULTÉTY sa totiž nachádza v registračných protokoloch komunistickej Štátnej bezpečnosti ako starší referent Správy Štb Trenčín. Nebol teda obyčajným agentom, akých komunistická Štátna bezpečnosť neraz k spolupráci donútila vydieraním: bol dobrovoľným príslušníkom tejto zločineckej organizácie. ŠKULTÉTYsvoju príslušnosť k Štb dlhé roky zúrivo popiera, nikdy však na súde nežaloval ÚPN a ani nepožadoval odstránenie svojho mena z archívov.

Pravda o Jozefovi ŠKULTÉTYM: napriek tomu že poskytuje odlišné informácie, bol príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti zaradeným pod Správu Štb Trenčín

Ďalšia časť informácií o Jozefovi ŠKULTÉTYM pochádza aj z odtajnených dokumentov, predovšetkým - ale nielen - zo Správy Brannobezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady o výsledkoch činnosti Ministerstva vnútra SR od 17 novembra 1989 do marca 1991. Správa bola vypracovaná výborom SNR na základe poverenia vyplývajúceho z uznesenia Predsedníctva SNR č. 290 z 19. marca 1991. Pri vypracúvaní správy využili členovia výboru všetky doposiaľ využívané písomné podklady a výpovede pozvaných osôb. Získali aj ďalšie podklady z Ministerstva vnútra SR, FMV a Federálnej bezpečnostnej informačnej služby.

Medzi vypočutými bol aj poručík JUDr. Jozef ŠKULTÉTY.

Dňa 26. 1. 1990 bol starší inšpektor MV SR kpt. JUDr. Leonard ČIMO pozvaný k vtedajšiemu ministrovi vnútra Vladimírovi MEČIAROVI. Ten ČIMA informoval, že v Trenčíne, v tzv. Tisovej vile, kde sídlila Štb sú údajne skartované dokumenty, svieti sa tam a pohybujú sa tam cudzie osoby. MEČIAR pritom ČIMOVI povedal, že túto informáciu získal od bývalého príslušníka Štb. poručíka JUDr. Jozefa ŠKULTÉTYHO. Vydal príkaz ČIMOVI, aby vo vile vykonal kontrolu a budovu opäť zapečatil. Čimo vzal so sebou človeka z Bratislavy a v Trenčíne pribral ďalších vysokých policajných funkcionárov. Našli však iba prázdnu, zapečatenú vilu a vnútri sa po neoprávnenej manipulácii s archívom neobjavila ani stopa. Paradoxne, protiprávne konanie začalo práve v momente, keď Čimo a ostatní do vily vstúpili. Čimo mal totiž od MEČIARA presné inštrukcie, ako postupovať.


Tisova vila v Trenčíne. Miesto, ktoré zásadným spôsobom zmenilo život Jozefa ŠKULTÉTYHO a jedna nočná akcia ho dostala do ešte väčšej priazne Vladimíra MEČIARA.

JUDr. Jozef ŠKULTÉTY podľa správy dokázateľne informoval iba ministra Mečiara o údajnom ničení archívu ŠtB v Tisovej vile a potvrdené je aj to, že Mečiar spisový materiál z rúk Čima prijal. Nezistilo sa, žeby dal príkaz Čimovi tieto materiály bezodkladne vrátiť tak, ako to predpisoval paragraf 5 vtedy platného zákona č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva. Nezistilo sa ani, žeby bol Čimo za tento čin potrestaný, naopak: v nasledujúcom období bol povýšený a 15. februára toho istého roku bol dokonca vymenovaný za náčelníka Inšpekcie MV SR. Neskôr, keď došlo medzi ním a Mečiarovými ľuďmi k zhoršeniu vzťahov a začal sa cítiť ohrozený na živote ČIMO ušiel z republiky a nikdy sa nevrátil. Vypovedal vo Švajčiarsku a jeho výpoveď bola natoľko relevantná a dôveryhodná, že mu Švajčiari poskytli plnú ochranu a jeho prípadné vydanie na Slovensko vylúčili.

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1997 poskytol rozhovor českému časopisu Respekt, v ňom okrem iného uviedol: “Navíc mi ministr řekl, že poručík Š. pro něj připravil nějaké materiály. Ty mám najít a přivézt do Bratislavy.” Poručíkom Š. myslel Leonard ČIMO Jozefa ŠKULTÉTYHO.

V článku z roku 2015 na portáli lidovky.cz je pasáž týkajúca sa tejto situácie ČIMOM popísaná o čosi podrobnejšie, autor popisuje aj reakciu respondenta: “Když ČIMO opouštěl ministrovu kancelář, MEČIAR ho zastavil: „Leoši, když už tam budeš, na sekretariátu vpravo u zdi jsou kovové skříně, otevři poslední z nich, v ní budou spisy, ty nalož a přivez.“ Na moji otázku, odkud znal MEČIAR prostory okresní správy StB, jak je rozmístěn nábytek na sekretariátu a co se nachází ve skříních ČIMO jen vytřeštil oči a bylo vidět, že mu to došlo až v té chvíli, roky po akci: „Ale já bych v té době za něho život dal, reorganizovali jsme policii, věřil jsem v něho absolutně, tohle mne vůbec nenapadlo.

V ŠKULTÉTYHO výpovedi pred brannobezpečnostným výborom je však aj niekoľko ďalších zaujímavostí: podľa správy okrem iného uviedol, že pri stretnutí s Mečiarom začiatkom roka 1990 mu hovoril aj o svojom podiele na skartácii spisov ŠtB. Uviedol aj podrobnosti, napríklad že dvoma autami odviezli písomnosti na Boboty, kde ich zošrotovali v papierni. Ďalšiu časť spálili neďaleko Trenčína a zvyšok skartovali na skartovacom stroji v priebehu dvoch dní a dvoch nocí. Pre človeka MEČIAROVHO formátu vítaný spojenec. Poznali sa roky, spájalo ich mnohé a tiež sa obaja - každý z vlastného motívu - pohybovali v úzkom kruhu muža, ktorý je dodnes mnohými považovaný za symbol socializmu s ľudskou tvárou.

Jana TELEKI skreslene uvádza, že ŠKULTÉTY bol údajne zo služieb MV nespravodlivo prepustený bez náhrad kvôli nezhodám s Jaroslavom SVĚCHOTOM (ten sa neskôr ako vysoký funkcionár SIS podieľal na únose syna prezidenta Michala KOVÁČA a ešte pred svojou smrťou označil za hlavného organizátora únosu Vladimíra MEČIARA. V čase odchodu ŠKULTÉTYHO do “civilu” však bol ešte SVĚCHOTA verným a oddaným sluhom ministra vnútra a bolo tomu tak ešte niekoľko nasledujúcich rokov) a naznačuje zlé vzťahy medzi nimi. Realita je však taká, že na niekoľkých vyrezaných stránkach z archívnych a registračných protokolov XII. správy Štátnej bezpečnosti sa nachádzalo okrem iných aj SVĚCHOTOVO meno. Túto skutočnosť potvrdili neskoršie zistenia bádateľov ÚPN, ktorí rekonštruovali rozkradnuté agentúrne zväzky. Svěchota na rozdiel od dlhé roky živeného mýtu nemal voči ŠKULTÉTYMU negatívny postoj, naopak. Aj neskoršie - dodnes pretrvávajúce - dobré vzťahy ŠKULTÉTYHO so štruktúrami v ktorých kedysi Svěchota pôsobil a sú stále aktívne napovedajú, že mohlo ísť o klasickú spravodajskú legendu, ktorá mala umožniť ŠKULTÉTYMU prejsť do novej situácie a naďalej pôsobiť v legalizácii.


Dokumentárne zábery po autonehode spôsobenej Rezníkom, na následky ktorej zahynul Alexander Dubček. Rezník bol jedným z mužov ktorí sa spolu so Škultétym podieľali na krádeži spisov z Tisovej Vily a odovzdali ich do rúk Vladimíra Mečiara.

Ešte k zaujímavej zhode okolností: Leonarda Čima v noci 26.1.1990 viezol z Bratislavy do Trenčína muž menom Rezník. Ten sa zúčastnil aj samotnej akcie v priestoroch vily. O dva a pol roka neskôr už ako vodič služobného BMW Alexandra DUBČEKA havaroval Ján REZNÍK na diaľnici D1 pri Humpolci. Sám utrpel ľahšie zranenia a neskôr bol odsúdený na jeden rok nepodmienečne. Pre mnohých hrdina Pražskej jari, vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR DUBČEK však o niekoľko dní na následky tejto nehody zomrel. Napriek oficiálne zverejneným výsledkom vyšetrovania je dodnes živých niekoľko teórií o konšpirácii, ktorá viedla k DUBČEKOVEJ smrti. Jednu z nich vo svojej knihe “Tragédia na 88 kilometri” priniesol Liboslav LEKSA, bývalý právnik SDSS - Sociálnodemokratickej strany na Slovensku.

Okresným predstaviteľom tejto strany v Bánovciach nad Bebravou bol JUDr. Jozef ŠKULTÉTY. Ten 1 marca 1997 spolu s delegátmi okresnej organizácie SDSS na krajskej konferencii v Trenčíne náhle ohlásil odchod zo strany a založenie nového subjektu s názvom Sociálnodemokratická únia Slovenska. Išlo o reakciu na vstup SDSS do tzv. Modrej koalície (SDK) a snahu znížiť rozbitím členskej základne jej šance pomôcť poraziť Mečiarovo HZDS. Nová strana sa mala hlásiť k Dubčekovmu odkazu, po konfrontácii s novinárskymi otázkami týkajúcimi sa jeho minulosti ŠKULTÉTY reagoval: “Nemusíte mať nikto obavy, že som tu nejaký nasadený eštebák zo strany Mečiara alebo z nejakých iných hnutí.


Treba povedať, že ŠKULTÉTYHO rozkladná aktivita v SDSS nebola v jeho kariére prvou akciou určenou na zničenie nejakého politického subjektu v prospech HZDS. Pár rokov predtým sa intenzívne angažoval v zákulisnej snahe o presadenie Libora OLLERA do vedenia Strany podnikateľov a živnostníkov a dva mesiace pred voľbami sa mu to dokonca aj podarilo. Libor OLLER bol pritom už nejaký čas podozrievaný rakúskymi orgánmi ako údajný organizátor najväčšej vlakovej lúpeže v dejinách Rakúska, pri ktorej bol zavraždený pravdepodobný spolupáchateľ Herbert FILTZ, poštový úradník. Išlo o lup vo výške 35 miliónov šilingov pri obci Kirchstetten. Slovenská tajná služba získala informácie o sledovaní a blížiacom sa zatknutí OLLERA od príslušníkov reaktivovanej siete spolupracovníkov Štb z radov prednovembrových emigrantov v Rakúsku a pokúsila sa ich využiť v politickom boji. Hoci o Ollerovej vine dodnes panujú pochybnosti, jeho odsúdenie rakúskym súdom neskôr potvrdil aj senát Najvyššieho súdu vedený Jurajom MAJCHRÁKOM - ten neskôr spáchal samovraždu a pre emotívne obvinenia vyslovené v diskusii psychiatričkou Renátou Papšovou sa s ňou ešte pred časom HARABIN súdil. Jeho spor v tejto veci dodnes pokračuje aj vo vzťahu k RTVS. Podstatné v neúspešnej ŠKULTÉTYHO misii v prospech HZDS však bolo, že OLLERA mesiac pred voľbami vo vedení strany opäť vystriedal staronový predseda Vladimír RANDA a tak plán skompromitovať túto stranu cez OLLERA nevyšiel. Rakúske orgány ho krátko pred voľbami skutočne zadržali, v tom čase už ale nebol funkcionárom strany. OLLER si odsedel takmer 20 rokov a napriek tomu že mu už ďalšie stíhanie nehrozí, svoju účasť na lúpeži dodnes vylučuje.

Kľúčovou postavou v kauze vlakovej lúpeže bol pritom istý Pavol LENHART. Bol jediným svedkom, náhle a nelogicky sa zjavil na stanici rakúskej polície, ktorá sa roky v kauze lúpeže nedokázala pohnúť ani o krok a čelila kritike nespokojnej verejnosti. Na základe jeho svedectva sa postupne ocitli za mrežami viacerí muži, ako prvého však obvinil v tom čase už bezhlavého Jozefa JURÍKA z Prievidze - muža, ktorému robil predtým osobného strážcu. Lenhart je už dnes zabudnuté meno, za života však tento bývalý mestský policajt budil hrôzu v Bystrici, Hriňovej, Detve, či Zvolene: bol jedným z kľúčových ľudí Černákovej skupiny špecializujúci sa na vymáhanie dlhov a neoficiálne sa mu pripisuje niekoľko mŕtvych z dlhého zoznamu, ktorý sa podarilo černákovcom prišiť. Než ho vlastní v roku 1997 v Mikiho kancelárii zastrelili po krátkom, ale efektívnom týraní, stihol napáchať množstvo zla a fakticky pomohol rakúskej a slovenskej polícii stvoriť dovtedy neznámu OLLEROM vedenú východoeurópsku mafiánsku skupinu. Peniaze z lupu sa nikdy nenašli a ani po odpykaní trestov sa po nich neobjavila v životoch údajných páchateľov stopa. Išlo pritom o takmer 3 milióny Eur, ktoré skončili neznámo kde. LENHARTOVOU smrťou bola zahataná aj posledná možnosť zistiť, či rakúšania dostali tých pravých páchateľov, pretože proces tak v Rakúsku, ale aj na Slovensku sprevádzalo množstvo pochybení a viackrát zmenených výpovedí, dôkazná situácia bola tiež biedna.

JUDr. Jozef ŠKULTÉTY sa dodnes rád označuje za Dubčekovho priateľa. Okolo Dubčeka sa pritom dve desaťročia pohybovalo množstvo tajných spolupracovníkov a agentov Štátnej bezpečnosti, ktorí mali za úlohu podrobne referovať o jeho živote a prípadných politických aktivitách rizikových pre normalizačných komunistov. O spolupráci niektorých z nich s Štb Dubček vedel, iným sa ju darilo až do jeho smrti tajiť. Jeho “priateľ” ŠKULTÉTY nebol obyčajným agentom, on bol priamo príslušníkom Štb. Štb okrem agentov využívala na DUBČEKOVU neustálu kontrolu aj príslušníkov služby a spravodajských dôstojníkov, ktorí zabezpečovali nielen fyzické sledovanie, ale aj kontrolu pošty, či odpočúvanie telefónov a priestorové odposluchy v budovách, v ktorých sa DUBČEK typicky pohyboval. Išlo o jednu z najsledovanejších osôb v štáte a je vylúčené, aby akýkoľvek dlhodobý kontakt s kýmkoľvek ostal nezaznamenaný. Mýtus o vlastnej prefíkanosti, vďaka ktorej sa mu vraj darilo pred Štb tajiť dlhoročné priateľské kontakty s DUBČEKOM však napriek všetkým týmto faktom ŠKULTÉTY živí dodnes.


V roku 2016 som sa ako jediný prozápadný publicista zúčasnil konferencie "Geopolitika Ruska" v jednom z Bratislavských hotelov. Zjavná nervozita z mojej prítomnosti viedla k akejsi forme vstupného pohovoru, za slovenskú stranu sa zúčastnil Jozef ŠKULTÉTY, za ruskú muž, ktorého meno som si nezapamätal. ŠKULTÉTY slúži presadzovaniu ruských záujmov rôznymi spôsobmi, je známym vítačom Nočných vlkov a ich nadšeným sprievodcom ovenčeným georgievovskou stuhou, kým sa uložia k spánku v jeho hoteli na Jankovom vŕšku.

Tu nejde o fazuľky (autorom výroku je Vladimír MEČIAR). Tu ide o bezpečnosť štátu a akútne riziko, že sa v prípade úspechu Štefana HARABINA zadnými dverami opäť prederú k moci v štáte ľudia, ktorí asistovali Mečiarovi pri únose štátu a tiež pri únose prezidentovho syna. Medzi osobami, ktoré sa podieľajú na organizačnom zabezpečení kampane JUDr. HARABINA sa podľa identifikácií z viac ako desiatky dôkladne zadokumentovaných stretnutí s občanmi nachádza preukázateľne najmenej 6 bývalých príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti, Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby, Slovenskej informačnej služby z čias, keď ju viedol Ivan LEXA a tiež niekoľko bývalých policajtov.


Celá kauza - respektíve jej nevyriešenie a nepotrestanie vinníkov - mala niekoľko následkov: dochádzalo opakovane k vydieraniu politikov a osobností spoločenského života prostredníctvom ukradnutých materiálov Štb, vtedajší prezident HAVEL pre nečinnosť a neochotu kauzu dotiahnuť dokonca odvolal z funkcie generálneho prokurátora Ivana GAŠPAROVIČA, ktorý po svojom odvolaní ani neskrýval, že dôvodom jeho nekonania bol priateľský vzťah s hlavným podozrivým. Napriek tomu že boli k dispozícii rozsiahle výpovede svedkov, protokoly z vypočutí brannobezpečnostným výborom a prakticky neexistovala dôkazná núdza, v roku 1992 vtedajší vojenský prokurátor Ctibor KOŠŤÁL - neskorší dlhoročný námestník generálneho prokurátora - trestné stíhanie definitívne zastavil a hrozba, že bude MEČIAR za svoje činy niekedy potrestaný navždy zhasla. Skutok sa jednoducho nestal. Rozdelením republiky sa akákoľvek snaha a vyriešenie tejto kauzy skončila.

A prešli desiatky rokov a zdalo sa že už definitívne zhasla aj jeho hviezda. Ibaže v ostatných dvoch rokoch chytili MEČIAR a jeho ľudia druhý dych.


Koncom mája 2018 sa vyjadril, že bude v týchto prezidentských voľbách voliť HARABINA, pokiaľ sa ten rozhodne kandidovať (hoci podľa ŠKULTÉTYHO bol rozhodnutý už začiatkom roka a dával dohromady volebný štáb). Obaja sa stretli na konferencii v Hoteli TATRApatriacemu podnikateľskej skupine ovládanej bývalým riaditeľom SIS Ivanom LEXOM. Už 29.8.2017 sa v hoteli Partizán na Jankovom vŕšku patriacemu JUDr. ŠKULTÉTYMU začala formovaním Rady starších kreovať Národná konferencia, ktorá 24.6.2018 v Bratislave delegovala ústami Tibora ROSTASA za národného kandidáta na prezidenta Štefana HARABINA.


Škultéty s georgievovskou stužkou a Noční vlci na love ľahších dám na Jankovom vŕšku. Mierumilovné vĺčatá s posolstvom od Putina sú na svojich cestách pravidelnými návštevníkmi Škultétyho hotela Partizán rovnako, ako členovia Národnej konferencie, ktorí v tom istom hoteli kujú plány na ovládnutie krajiny.

Až na tie z predchádzajúceho odstavca všetky ostatné vyššieuvedené tvrdenia pochádzajú z dôveryhodných zdrojov, neboli nikdy úspešne spochybnené a archívnych materiálov sú k dispozícii násobky toho, čo znesie článok. Otázka teda znie: vedel kandidát HARABIN o tejto temnej stránke minulosti Jozefa ŠKULTÉTYHO, alebo o nej nemal informácie? Vyberal si ho za realizátora kampane napriek týmto informáciám, alebo naopak preto, lebo si tieto jeho “zásluhy” a schopnosti cení? A ktorá z možných odpovedí je vlastne menej zlá?

Čoskoro prinesieme svedectvo človeka ktorého meno možno s trochou snahy dohľadať aj v tomto článku a ktorý sa osobne zúčastnil viacerých aktivít, na ktorých sa podieľal aj Jozef Škultéty.

716 zobrazení