LOŽ ako pracovná metoda je späť

Pripomína vám ten titulok niečo? Jeden zo spolupracovníkov bývalého premiéra MEČIARA takto kedysi stručne a výstižne popísal spôsob, akým pracoval. Hoci sme si na klamárov v kresle predsedu vlády na Slovensku akosi zvykli, u samodefinovaného otca vlasti išlo predsa len o nadmernú schopnosť využívať pri svojej práci lži a polopravdy.

Dnes sa táto temná postava slovenských dejín vracia na scénu zadnými dverami a za pomoci ľudí, o ktorých sme už nikdy nechceli počuť. Ako to ale súvisí s banálnym príbehom jedného vyradeného autobusu s cudzími značkami a falšovaným výrobným číslom?

V reakcii na prvý článok o HARABIŇÁKU sa členovia volebného štábu nechali v diskusiách uniesť k mnohým emotívnym a nepodloženým obvineniam. To je už bežná súčasť politického folklóru, ktorá by nestála za zmienku. Namiesto priznania sa pána ŠKULTÉTYHO k nezákonnému konaniu však došlo z jeho strany k ďalšiemu pokusu o podvod. Mal podobu náhleho odstránenia tabuliek s výrobným číslom z vraku bývalého volebného autobusu HZDS a následnej medializácie explicitného klamstva.

Pre väčšinu čitateľov bolo pritom nepríjemným prekvapením, že sa na šírenie týchto lží prepožičala Jana TELEKI. Žena ktorú kvôli hlúpučkej veršovačke zverejnenej v novinách dlhé roky drvila mašinéria justičného systému, v ktorom hral niekdajší predseda Najvyššieho súdu a tiež bývalý minister spravodlivosti Harabin prvé husle. Pani TELEKI sa napriek tomu stala členkou jeho volebného štábu a prevzala na seba úlohu realizátorky krízovej komunikácie. Nepodarenej. Verejne prisľúbila zverejniť všetky listiny a faktúry súvisiace s prestavbou vozidla, nikdy tak však neurobila. 

Zväčšenina údajne nečitateľnej fotografie zo 6 februára 2019, z ktorej je bezpochyby zrejmé, že originálnemu a nepojazdnému autobusu pridelil výrobca unikátne výrobné číslo 7203. Polícia už našla len diery po vytrhaných tabuľkách, ale majiteľ si neuvedomil, že si tým vôbec nepomôže, naopak. Tabuľkami z prihlásených - hoci len formálne a kvôli značkám - vozidiel sa nesmie manipulovať. K tomu však preukázateľne došlo.

Na webe, ktorého je jednou z hlavných postáv zverejnila iba článok, v ňom okrem množstva ničnehovoriaceho balastu uviedla nasledovné: “Majiteľ autobusu sa k spomínanej fotografii nevedel vyjadriť, starý autobus tieto štítky nemá, je to autobus do šrotu používaný na náhradné diely. Podľa neho sa jedná o starú fotografiu, prípadne fotomontáž.” Nuž a toto už nie je len tak nejaký omyl, nepresnosť, či prerieknutie. Tu už ide o vedomé a preukázateľné klamstvo. Ako dokazuje komplexný materiál odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní, snímky autobusu s originálnymi štítkami bez akýchkoľvek pochybností vznikli 6 februára 2019, v deň, keď sa JUDr. HARABIN zabával na volebnom mítingu s rodákmi v obci Ľubica. Jeho program bol pritom známy vždy len maximálne týždeň vopred, takže tvrdenie, že ide o staré fotografie, či dokonca fotomontáž je už len zúfalým a nešikovným pokusom o znásilnenie reality. Originálne fotografie boli zhotovené na jednom z najnovších modelov iPhone a video na miniatúrnej kamere SONY, ktorá je na trhu tiež iba krátko. Originálna zvuková stopa na videu tiež nemohla vzniknúť skôr, ako pred 6 februárom 2019 - a popisuje skutočnosti, ktoré nemohli byť známe skôr, ako 6 februára 2019. Na videu ktoré má k dispozícii polícia tiež vidno v blízkosti autobusu parkovať naštartované vozidlo KIA VENGA, ktoré má najazdených pár tisíc kilometrov, vyrobené, prihlásené a zapožičané bolo krátko pred návštevou Jankovho vŕšku.

Nič z toho ešte v čase definitívneho odstavenia autobusu neexistovalo. ŠKULTÉTYHO tvrdenie o starých fotografiách, či fotomontáži je lživé - fotografie sú zo 6 februára 2019. 

ŠKULTÉTY však neklame keď tvrdí, že starý autobus už žiadne štítky nemá - boli totiž narýchlo odstránené krátko po zverejnení článku a ešte predtým, ako vrak autobusu prvýkrát kontrolovala polícia. Na autobuse sa teda preukázateľne nachádzali ešte 6 februára 2019 a zmizli bez stopy až keď majiteľ autobusu pochopil, že má veľký problém. Pokúsil sa ho však namiesto zákonnej cesty vyriešiť ďalším podvodom a mojim následným krivým obvinením z údajného využitia starých, či dokonca fotomontážou zmanipulovaných fotografií. Z priložených snímkov a videí je pritom realita bez akýchkoľvek pochybností zrejmá - tabuľky s výrobným číslom 7203 sa na vraku nachádzali ešte v čase, keď sa už volebný autobus s identickým - a teda falšovaným - výrobným číslom 7203 vyrazeným na tabuľkách preháňal po slovenských cestách niekoľko týždňov. Dve rozdielne tabuľky, dva úplne odlišné modely autobusov, rovnaké výrobné číslo. Podľa výrobcu autobusu je to vylúčené - ibaže sa to stalo. Podľa zákona je to trestné - a tak sa to podľa pána ŠKULTÉTYHO nestalo. Otázka ako je možné, že vrak autobusu papierovo naďalej existuje v evidencii a má pridelené EČV pritom ostala členmi volebného štábu nezodpovedaná doteraz. Rovnako ako to prečo si jeho značky “požičal” autobus navždy vyradený z evidencie v roku 2012 a prečo naďalej hrdo nosí štvormiestne výrobné číslo, keď výrobca v čase jeho uvedenia na trh už prideľoval svojim výrobkom iba päťmiestne. Ďalšie informácie po dohode s vyšetrovateľom kriminálky do uzavretia prípadu neuvádzam, aby som nesťažoval prácu orgánom činným v trestnom konaní.

Autobus "Harabiňák" v Senci s rovnakým výrobným číslom, aké má vrak na Jankovom vŕšku. "Výrobné číslo" 7203 na o pár rokov novšom modeli autobusu, ktorému výrobca prideľoval už päťmiestne výrobné číslo je tak trochu problém, s ktorým sa jeho majiteľ bude musieť vyrovnať. Zvlášť, keď predkladá polícii pri kontrole dokumenty od autobusu vyrobeného v roku 1983, hoci výrobca v tom čase ešte nechyroval o novšej verzii z roku 1987.

Je ale zarážajúce zistenie, že sa členovia volebného štábu kandidáta zo všetkých najviac akcentujúceho vládu zákona uchyľujú k presnému opaku a naďalej pokračujú v jeho porušovaní. Každým dňom sa roztvárajú nožnice medzi realitou, v ktorej sa objavuje stále viac dôkazov o nezákonnom konaní a medzi obrazom obete politického boja, ktorý sa zúfalo neúspešne pokúša predať verejnosti pán ŠKULTÉTY za ochotnej asistencie pani TELEKI a jej bývalého manžela. K veci sa už vyjadrili na obrazovkách TV Markíza policajti, iní autodopravcovia, dopravný konzultant, pracovníci stanice kontroly originality a dokonca vodič, ktorý potvrdil že ide o autobus pôvodne patriaci M-TRAVEL. Všetci oslovení svorne tvrdia, že konať tak, ako koná pán ŠKULTÉTY je jednoducho neprípustné a v rozpore so zákonom. V piatok som vypovedal pred kriminalistami a predložil som im aj ďalšie dôkazy, ktoré neboli doteraz nikdy a nikde zverejnené. Pred prvým kolom volieb už ľudia zo štábu hrajú len o čas - vedia že pokiaľ sa podarí orgánom činným v trestnom konaní preukázať podvod pred otvorením volebných miestností, negatívne to ovplyvní šance ich kandidáta. Je pravdou že HARABIN nenesie zodpovednosť za stav prenajatého autobusu - ale keď si ho prenajíma od člena svojho vlastného volebného štábu ktorý s ním plece pri pleci sedáva za jedným stolom pri stretnutiach s voličmi, situáciu to mení.

V tejto súvislosti sa tak už dlho nástojčivo vynára otázka, kde sa v pánu ŠKULTÉTYM berie odvaha postupovať práve takto dlhé roky a nemať obavu z represií, ktoré by postihli ktoréhokoľvek obyčajného človeka bez úzkych väzieb na príslušníkov bezpečnostných zložiek štátu. Vysoké pokuty, odoberanie technických preukazov, či protokolov o emisnej a technickej kontrole, či dokonca odobratie EČV za rádovo menšie prehrešky sú u bežného obyvateľstva častým javom. Priaznivci JUDr. HARABINA nad podobnými taľafatkami však neraz mávnu rukou a tvária sa, že vlastne o nič nejde. V ich svete to tak vraj funguje bežne. V diskusiách sa ironicky pýtajú, či je ten autobus všetko, čo na ich favorita mám.

Samozrejme, že by som nezabíjal čas čitateľov ďalším článkom kvôli jednému autobusu. Ide iba o symbol niečoho oveľa hlbšieho. Existuje vážny dôvod, pre ktorý si JUDr. Jozef ŠKULTÉTY už dlho myslí že si môže dovoliť viac, než iní. Už o pár hodín si budete môcť prečítať, kde pramení jeho nadpriemerné sebavedomie.