Predstavte si krásny nový svet…

…v ktorom politici načúvajú demonštrantom plným optimizmu a nadšenia, požadujúcim samé príťažlivé a pekné veci. Predstavte si krásny nový svet, v ktorom by sa požiadavky z námestia a ulíc dostali do legislatívy krajiny, ktorej sme obyvateľmi. Predstavte si krásny nový svet, v ktorom by sme sa jedného rána prebudili do novej politickej reality, vyvolanej zavedením hesla “zmeňme systém, nie klímu” do politického systému Slovenskej republiky. Aké by to bolo všetko zrazu krajšie.


Teda až na jednu úplne nepodstatnú drobnosť: splnenie jedinej z týchto požiadaviek organizátorov klimatického štrajku by znamenalo radikálnu zmenu štátneho zriadenia Slovenskej republiky, zmenu ústavy, zrušenie princípu trojdelenia moci, odstránenie systému zastupiteľskej demokracie a nástup nikým nevolenej skupiny jedincov na stavovskom princípe k vláde, ktorá by bola absolútna a pripravila by krajinu o šancu na nezávislú justíciu a poslancov parlamentu by zbavila možnosti slobodne vykonávať svoj mandát. No a samozrejme by sme boli v krátkom čase vylúčení z Európskej únie, hoci OSN by s nami možno mala o čosi viac trpezlivosti.


Skutočne to napísal? Je čosi také vôbec možné? Ten už úplne prišiel o rozum. Zhruba niečo takéto ste si zrejme pomysleli neveriacky a znova čítajúc predchádzajúci odstavec. Nuž si to poďme rozobrať podrobnejšie a na konci zistíme, kto sa tu skutočne zbláznil a kto ešte nie.


Štrajkujúci okrem množstva bezobsažných hesiel opakovaných roztlieskavačmi donekonečna totiž predložili aj viacero konkrétnych požiadaviek. Podotýkam, že ich nepredkladali a neformulovali maloleté deti, ktorých bolo to námestie takmer plné. Spískali ich pri plnom vedomí prevažne dospelí ľudia združení v takzvanej Klimatickej koalícii: Fridays for Future Slovensko, Znepokojené matky, Nestrácajme čas, Bod obratu, Cyklokuchyňa, Climate Save Slovensko, Kruh Zeme a Extinction Rebellion Slovakia. Protest, ktorý tieto organizácie v piatok zorganizovali podporilo podivuhodné množstvo serióznych inštitúcií a aj vedenie Univerzity Komenského, čo SAV. To uvádzam pre prípad, že by niekto dostal chuť viniť ma z hejtovania Gréty a detí, čo je obľúbený trik kritikov ich zneužívania na politické ciele. Neformulovali ich deti, tie iba tlieskali a kričali a robili všetko to, čo mladí na demonštráciách za krajšiu budúcnosť zvyknú robiť.


Tých požiadaviek je viacero a neraz operujú nejasnými výrazmi, ako “klimatická spravodlivosť” a podobnými, pričom vraj všetky opatrenia majú v plnej miere zohľadňovať sociálne postavenie a situáciu sociálne slabších a najviac ohrozených skupín. Je z nich bezpochyby zrejmé, že sa pohybujú výhradne na úrovni politickej agendy ľavice a v nemalej časti aj extrémnej ľavice. Nič proti, je pochopiteľné, že sa tejto témy ujali práve takto orientovaní jedinci a subjekty. Kto chce rýchlo si dohľadá, že fandí aj niekoľkým monitorovaným radikálnym ľavičiarom. Tváriť sa teda ešte aj dnes, že ide naďalej o apolitickú aktivitu zapálených detí v prospech vyššieho dobra a pritom mať už jasne definované politické požiadavky a predkladať ich formou ultimáta je trochu schizofrenické a nepoctivé. Na štrajku opakovane zaznelo, že skončil čas pre diskusie a vyjednávanie a už ide iba o činy. Pri väčšine požiadaviek sa však ešte stále pohybujeme v rámci mantinelov demokratickej politickej súťaže. A je z nich nad všetku pochybnosť zrejmé, že by viedli k masívnemu prerozdeleniu majetku a rozvratu existujúcich hospodárskych vzťahov. Dosť ma prekvapuje, akú podporu mnohých pravicovo orientovaných osobností sa radikálnej ľavici podarilo takto poľahky získať, ale to nie je téma tohto článku.


Poďme sa však pozrieť na požiadavku, ktorá je absolútne toxická a za hranicou ústavnosti a legality. Odznela na pódiu ako druhá: “Žiadame vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Žiadame, aby sa klimatická kríza stala prioritou číslo jeden pri všetkých legislatívnych procesoch. Na základe toho požadujeme zriadenie interdisciplinárneho panelu pre klimatickú krízu so zapojením odborníkov a odborníčiek z prírodných a spoločenských vied, neziskových organizácií a širokej verejnosti. Panel by mal byť poradným, hodnotiacim a strategickým orgánom, ktorý bude sledovať jednotlivé kroky a rozhodnutia na vládnej úrovni a bude vyhodnocovať ich dopady s ohľadom na riešenie klimatickej krízy. Rozhodnutia tohto panelu by mali byť záväzné.


Táto požiadavka je sčasti absurdná, lebo sa dožaduje prioritizácie klimatickej krízy pri všetkých legislatívnych procesoch, teda aj takých, ktoré nemajú ako mať na ňu vplyv, sčasti neuskutočniteľná za súčasnej legislatívnej situácie, pretože tá existenciu akéhosi panelu s takto definovanými širokými právomocami nepredpokladá a neumožňuje. Avšak kľúčovou je až posledná veta, pretože sa snaží o vytvorenie rámca, v ktorom by rozhodnutia (?!) nevoleného odborného a laického panelu mali byť záväznými pre výkonnú, zákonodarnú, súdnu moc a prezidenta.


Nuž a čosi také v zastupiteľskej demokracii jednoducho nie je možné a priamo to popiera jej princípy, odníma to občanom právo a možnosť podieľať sa na správe vecí verejných a robí to ich hlasy vo voľbách bezcennými - pretože nech budú voliť kohokoľvek a akokoľvek a nech vznikne akýkoľvek parlament a vláda, bude nad nimi v skutočnosti vládnuť vyššia autorita, na ktorú nebudú mať voliči žiaden dosah. Slobodný výkon mandátu poslanca parlamentu bude znemožnený, volené orgány samosprávy v skutočnosti nebudú mať moc rozhodnúť o čomkoľvek bez súhlasu nevolenej entity, rozhodnutia súdov nebudú môcť byť konečné a nezávislé a vláda nebude môcť konať tak, ako jej uloží parlamentná väčšina, ale bude sa musieť podriadiť rozhodnutiam akéhosi interdisciplinárneho panelu.


Sú iba dve možné vysvetlenia toho, čo sa to na klimatickom štrajku v skutočnosti stalo.


Prvé: demonštranti a ich podporovatelia na sociálnych sieťach presne vedeli, akú zmenu systému to v skutočnosti organizátori požadujú a teda sa vedome dopustili konania, ktoré možno definovať ako extrémistické. Dosť problém.


Druhé: demonštranti a ich podporovatelia vôbec netušili, čomu s takým frenetickým nadšením tlieskajú a prepašovať svoju proti základom štátu vedúcu politickú agendu do legislatívy sa pokúsili iba konkrétne osoby a subjekty. Výhrady, že decká vlastne do istej miery nerozumejú agende pretláčanej organizátormi by však v tom prípade boli namieste.


Milým paradoxom piatkového protestu je, že ak by politici štrajkujúcich skutočne vzali vážne a vypočuli ich želania, neviedli by tieto zmeny k očakávanému výsledku - zlepšeniu klímy - ale naopak k prudkému zhoršeniu vplyvu Slovenska na životné prostredie, pretože kauzalita medzi nedemokratickými a totalitárnymi zriadeniami a ich neblahým vplyvom na okolitý svet je preukázaným faktom. Darebácke štáty jednoducho z princípu uprednostňujú iné hodnoty, ako ochranu zdravia svojich občanov.


Hrôzu vo mne budí fakt, že stačí nevyzerať ako Mazurek a nenosiť zelené tričko a prejde vám požiadavka na zničenie systému zastupiteľskej demokracie bez toho, aby si to aspoň tí zorientovanejší spoluobčania vôbec všimli. Hrôzu prebúdza tiež fakt, že sa k tej požiadavke nadšene hlásia aj ľudia, od ktorých by sme právom mohli očakávať, že dokážu rozlišovať riziká vyplývajúce z podobných experimentov. Ak nie ste holohlavý škrekľavý vypatlanec, ale milá a sympatická znepokojená matka, môžete pokojne žiadať zničenie republiky a nemálo politológov vám pritom ešte nadšene zatlieska bez toho, aby sa čo i len zamysleli. Zarážajúce. Nadpriemerná tolerancia elít a médií k prejavom ľavicového extrémizmu v tejto krajine zaráža úplne rovnako.


Skúška správnosti? Okrem množstva pozitívnych a klimatickým problémom sa venujúcich transparentov sa objavilo v dave aj nemálo takých, ktoré oscilovali na hrane zákona. Nemožno ich tu uviesť všetky, takže ako ukážkový príklad použijeme jeden. Znel "Compost the rich." Požadoval teda kompostovanie bohatých ľudí. Väčšine okolostojacich to pripadalo smiešne a vtipné. Skúste si však predstaviť peklo, ktoré by sa rozpútalo na sociálnych sieťach a v komentároch, ak by sa na nejakej demoštrácii objavila požiadavka - iste, smiešna a vtipná podľa jej autorov - na kompostovanie LGBTI ľudí, postihnutých, Rómov, liberálov, či vlastne kohokoľvek. U bohatých to zrazu akosi neprekáža.


Otázka teda znie: myslia tých niekoľko požiadaviek organizátori klimatického štrajku vážne, alebo ide len o nezáväzné žvatlanie, ktoré si vlastne vôbec netreba všímať? Ak ich myslia vážne, potom ich tak aj treba brať, so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Ak nie - načo ich teda na tom štrajku vôbec predniesli?


Predstaviteľom výkonnej, justičnej a zákonodarnej moci na Slovensku teraz ostávajú iba dve možnosti: buď nebudú brať požiadavky prednesené na klimatickom štrajku vážne a nebudú sa nimi zaoberať a potom išlo o vyhodený čas a energiu tisícov podporovateľov, alebo ich skutočne dôkladne preskúmajú a potom im neostane nič iné, ako sfúknuť prach z tej časti Koncepcie boja proti extrémizmu, ktorá sa zaoberá ľavicovým extrémizmom a pozvať si na výsluch osoby, ktoré sú podozrivé zo snahy o štátny prevrat. Ak by si totiž čosi také dali do programu Kotlebovci, zrušia ich bez zaváhania aj v prípade, že by bol generálnym prokurátorom pacient v desiatky rokov trvajúcej bdelej kóme.


Vitajte v krásnom novom svete, v ktorom už o Grétu a jej deti skutočne vôbec nejde: ich nadšenie je mi sympatické a na túžbe môcť aj na staré kolená dýchať čistý vzduch nie je vôbec nič zlého. Naopak. Ibaže ten štrajk a ani tento článok už vôbec nebol o nich. Slúžia len ako milá kulisa na zastieranie skutočných cieľov, ktoré však majú s klimatickými zmenami spoločné iba málo. Včera som sa v súkromnej správe dozvedel, že vraj ide “iba” o zničenie kapitalizmu a jeho nahradenie akýmsi spravodlivejším zriadením - ibaže požiadavka prednesená na pódiu ide ďaleko za tieto hranice a smeruje k absolutistickej vláde nevolenej elity založenej na stavovskom princípe. Čo to v skutočnosti znamená myslím netreba vysvetľovať ani úplným amatérom. V diskusii sa snáď čím skôr nájde príčetný politológ, ktorý sa na tento problém pozrie bez ideologizujúcich nánosov a použije pre túto snahu správne slovo.

0 zobrazení